Blog
Hojdacia závesná kolíska je dôležitá pre dieťa.
Slovanské a iné národy v minulosti kolísali a uspávali deti v závesnej hojdacej kolíske. Posledné výskumy ukazujú, že to nebola len tradícia, ale dôležitý prvok, ktorý spolu s materskou uspávankou robí dieťa zdravým a harmonickým.
Ešte v minulom storočí naši predkovia, ako aj iné národy, vychovávali deti v závesnej hojdacej kolíske. To znamená, že hojdanie v tejto kolíske dieťaťa v dojčiacom veku nesie v sebe niečo hlbšie, čo veda viac menej obchádzala a dokonca zamietla, ako veľa iných tradícií národnej vzdelávacej pedagogiky. Pravda ale leží pod povrchom.
Je známe, že 9 mesačné obdobie prenatálneho vývoja dieťaťa, podľa biologického (genetického) času, je oveľa dlhšie, než zvyšok jeho života. Práve počas týchto 9 mesiacov sa z dvoch buniek sformuje malý človek a celý tento proces vývoja prebieha v kvapalnom prostredí. Prostredie, ktoré podporuje proces vývoja dieťaťa fakticky v beztiažovom stave. A odrazu sa dieťa dostáva do prostredia s obrovským gravitačným tlakom.
To je dôvod, prečo sa dieťa vynorí z materinského lona so svalovou stuhnutosťou celého tela a trhavými pohybmi. Organizmus dieťaťa musí zharmonizovať telesné rytmy s gravitačnými zemskými rytmami a na to naladenie potrebuje dlhší čas a našu pomoc.
Výskumy dokázali , že deti zo závesnej kolísky v priemere o dva až tri mesiace skôr chodia a zreteľne formujú slová. U týchto detí sa menej objavuje utiahnutosť a strach. S rozvojom cielených manuálnych činností sa u nich menej prejavuje stuhnutosť svalov.
Pozitívny vplyv závesnej kolísky sa prejavuje prakticky na všetkých nasledujúcich etapách ontogenézy. Napríklad, v budúcnosti takéto deti majú menšie vnútorné napätie pri písaní. Vo výsledku sa menej nakláňali pri písaní. Okrem toho majú krajší krasopis, kresbu a dokonca hudobný sluch. Tieto deti menej trpia strachom. Na vyššej úrovni je u týchto detí odolnosť voči stresu.
Preto zmiznutie závesných kolísok z výchovného vzdelávacieho procesu viedlo u detí k zhoršeniu rozvoja telesných koordinačných schopností, rôznych motorických funkcií, vrátane rečových a manuálnych. Taktiež to viedlo k zníženiu možností základných životných funkcií organizmu (kardiovaskulárnych, respiračných, gastrointestinálnych a iných).
